Ahojte, všetci! Veľmi rád som si opäť zahral túto hru. Bola to pre mňa výzva. Snažil som sa hrať naplno, no hneď v prvý deň moje plány prekazil prevádzkovateľ internetového pripojenia na internáte J A tak som namiesto kontaktov získaval obavy, ako to dopadne. Moja aktivita bola na bode mrazu, a tak som sa rozhodol, že svoj hlas počas neúčasti na kmeňovke zverím osobe, ktorej som nenapísal dovtedy ani jedno slovo. Vydarilo sa, šiel som ďalej a namiesto šance konečne získavať dôveru ľudí, ktorých som si zvolil do kmeňa, som sa ocitol opäť v rovnakej situácii – na začiatku. Tak nejako som pociťoval, že sa to už v môj prospech neotočí. Našťastie, som si stihol vybojovať skrytú imunitu, ktorá mi ako tak dávala nádej, že nasledujúcu kmeňovú radu som v suchu. Karta sa obrátila a zlepšovali sa (niektoré) vzťahy a vyhrávali sa súťaže. Nakoniec prišiel ten slávny večer, keď som sa snažil urobiť pre svoj nový kmeň to najlepšie a oni ma za to odmenili veľkou dôverou a hlasom s mojím menom. Prišiel čas na využitie imunity, ktorú som, vďaka informáciám od niektorých hráčov, myslím si že celkom rozumne využil. A potom to už bol len lov na (vraj) veľmi nebezpečného hráča. To tie tri odpovede stačili na utvorenie si obrazu o hre? Niektorým asi áno J Iróniou osudu je, že som najlepšie dopadol práve v tejto hre, pričom som svoju druhú šancu využil na úplnú zmenu v poňatí hry. Nesnažil som sa vytvárať si pevné priateľské vzťahy, nikomu som príliš nedôveroval, komunikoval som len tak striedavo-oblačno, stratégiu som mal viacmenej niekde hlboko vzadu. Prečo? Lebo som zistil, že sa to nevypláca, dávať do hry všetko, keď sa aj tak nájdu ľudia, ktorí si sem len prídu mastiť svoje egá a tváriť sa ako Tom Hanks, potom čo na opustenom ostrove zapálil oheň. Veď ide o virtuálnu hru, nie o ozajstný svet. Oboje si treba užiť. Ďakujem všetkým, čo sa mi ozvali, a aj tým, ktorým sa to neuráčilo, prajem príjemný zvyšok hry. Na záver už asi iba dodám, že pre mňa táto hra vďaka svojej facebookovskej podobe stráca akési svoje čaro. Veď je úplne jednoduché nadobudnúť kontakty (proti)hráčov, o posielaní tisícov screenov komunikácií ani nehovoriac. Aj za tým otravným zvukom, ktorý ICQ vydávalo, mi prišlo v istej chvíli smutno. Čo už. Časy sa menia.
Kelly, ďakujem za druhú šancu a vám ostatným za spríjemnenie daždivých februárových dní. |
|
